V akých situáciách mladí ľudia najčastejšie zbytočne prichádzajú o peniaze?

Mladí najčastejšie prichádzajú o peniaze dvoma spôsobmi: buď nezískajú späť daň, ktorú by si mohli pýtať naspäť, alebo si zle nastavia formu práce či podnikania.

Pri brigádach často nepodajú daňové priznanie, hoci by im mohol vzniknúť preplatok. Pri zamestnaní alebo dohodách si neuplatnia všetky odpočítateľné položky alebo daňové bonusy, na ktoré majú nárok. Podobne pri podnikaní, kedy si zas neuplatnia niektoré výdavky, na ktoré majú nárok.

Pri pasívnych príjmoch, napríklad pri investíciách do rôznych foriem aktív, ako sú cenné papiere, kryptomeny, deriváty, možno aj nehnuteľnosti, už samotná forma nastavenia investície často nie je daňovo efektívna.

Aké chyby robia mladí pri brigádach, freelancingu alebo práci na živnosť?

Toto sú rôzne kategórie príjmov.

Pri brigádach je ideálne vykonávať aktivity na základe dohody o brigádnickej práci študentov, kedy si študent môže uplatniť odvodové zvýhodnenie do 200 eur mesačne na jednu dohodu. Ak zarobí viac, odvody sa riešia len zo sumy nad tento limit.

Druhá chyba je nevyužiť možnosť podať daňové priznanie aj keď nevznikla povinnosť jeho podania (zdaniteľný príjem neprekročil hodnotu 50 % sumy nezdaniteľnej časti dane), nakoľko často si pri jeho podaní daňovník môže vyžiadať vrátenie preplatku na dani.

Freelancer nie je právna forma. Je to skôr spôsob práce. Z pohľadu daní je dôležité, či človek vykonáva činnosť ako zamestnanec, dohodár, autor, živnostník alebo cez firmu. A práve tu je niekedy možnosť určitej daňovej optimalizácie výberom vhodnej formy právneho vzťahu, kedy mladí okrem podnikania na živnosť môžu zvážiť napríklad aj aktívne alebo pasívne autorské zmluvy alebo založenie vlastnej firmy (či už od začiatku alebo v určitej fáze podnikania).

Samozrejme každé takéto nastavenie by malo zodpovedať aj ekonomickej realite, v praxi je často kontrolované najmä výkon závislej činnosti vo forme obchodno-právneho vzťahu, napríklad živnosti.

Kde takisto často vznikajú chyby je vyhodnotiť, kedy sa príležitostná činnosť alebo aktivita môže zmeniť na podnikanie, kedy sa už vyžaduje registrácia živnosti. Tá hranica z pohľadu práva, daní a odvodov býva niekedy veľmi tenká. Dobrým príkladom je predaj tovaru cez internetové platformy alebo aj činnosť influencerov alebo youtuberov.

Prirodzenou chybou mladých je zrejme aj podceňovanie administratívy, najmä vedenie evidencie príjmov a výdavkov, prípadne účtovníctva alebo sledovanie všetkých administratívnych povinností spojených s podnikaním.

Existujú prípady, keď mladí platia vyššie dane alebo odvody len preto, že nepoznajú základné pravidlá?

Určite áno, niektoré príklady sme už uviedli.

Pri brigádach je často výhodné podanie daňového priznania, aj keď nevznikla povinnosť ho podať.

Pri podnikaní ide o výber formy podnikania, ale často aj o rozsah výdavkov, ktoré si daňovník uplatní, prípadne či sa mu v prípade živnostenského podnikania oplatí uplatniť si výdavky paušálne alebo reálne.

Aké výdavky si mladí živnostníci často neuplatňujú, hoci by mohli?

Keď sa už niekto rozhodne pre podnikanie vo forme živnosti, mal by si spočítať, či je efektívnejšie uplatňovať si paušálne výdavky, počítané ako 60 % príjmov z podnikania (plus odvody na sociálne a zdravotné poistenie) alebo je výhodnejšie si uplatniť reálne výdavky.

V prípade reálnych výdavkov by takéto výdavky mali spĺňať všeobecný test daňovej uznateľnosti, t. j. mali by byť vynaložené za účelom dosiahnutia, udržania a zabezpečenia zdaniteľných príjmov daňovníka. V praxi sa častejšie stáva, že daňovníci do výdavkov zahŕňajú aj náklady nie úplne súvisiace s podnikaním, najmä výdavky osobnej spotreby.

Na druhej strane, vznikajú aj situácie kedy si daňovníci neuplatnia výdavky v rozsahu, v akom im to umožňuje zákon. Mladí živnostníci často zabúdajú na výdavky ako notebook, telefón, softvér, internet, odborné kurzy, reklama, coworking, cestovné náklady, najmä v prípadoch ak nejaký majetok používajú na podnikanie iba čiastočne. Ustanovenia daňovej legislatívy umožňujú daňovníkovi v prípade majetku využívaného na účely podnikania a zároveň na súkromné účely, uplatniť si sumu výdavku na jeho obstaranie, opravu alebo udržiavanie v paušálnej sume 80 % hodnoty výdavku.

Na čo mladí najčastejšie zabúdajú pri daňovom priznaní?

Mladí často zabúdajú už na úplný základ – že daňové priznanie sa im môže oplatiť podať aj vtedy, keď ho podať nemusia. Typicky pri brigádach alebo dohodách im zamestnávateľ počas roka zrazil preddavky na daň a cez daňové priznanie si môžu vypýtať preplatok späť.

Druhá častá chyba je, že do daňového priznania nezahrnú všetky príjmy. Mnohí si spomenú na brigádu alebo živnosť, ale zabudnú napríklad na určité príjmy z investovania do akcií, kryptomien alebo na príjmy z online platforiem alebo rôznych spoluprác.

Tretia chyba je pri príležitostných príjmoch. Mladí si niekedy myslia, že každý vedľajší príjem do 500 eur je automaticky oslobodený od dane. Tak to však nefunguje. Oslobodenie sa nedá použiť na akýkoľvek príjem (zjednodušene iba na príjem od nepodnikateľov) a už vôbec nie na pravidelnú činnosť, ktorá môže mať znaky podnikania.

Veľmi praktickou chybou je aj to, že živnostníci zabudnú, že daňové priznanie musia podať elektronicky. Nestačí ho vytlačiť, podpísať a odniesť na daňový úrad.

Pri papierových priznaniach sa zase objavujú formálne chyby – nesprávne tlačivo, chýbajúci podpis, chýbajúce prílohy alebo potvrdenia o príjme. Daňový úrad na takéto chyby často upozorní, ale zbytočne to predlžuje celý proces.

Samostatnou témou sú influenceri a online tvorcovia. Ak niekto dostane produkt, oblečenie, techniku, pobyt alebo inú nepeňažnú odmenu za propagáciu, nemusí ísť o prijatie daru, ktoré je od dane oslobodené – ale iba ak nesúvisí s výkonom zamestnania alebo podnikania. Teda môže ísť o zdaniteľný príjem, aj keď mu na účet neprišla finančná odmena.

Aké chyby robia ľudia, ktorí si začnú privyrábať cez sociálne siete, spolupráce alebo online projekty?

Mnohí ľudia, ktorí dosahujú pravidelný príjem prostredníctvom sociálnych sietí si neuvedomujú, že ide o určitú formu podnikania. Či už sú to reklamné služby, tvorba digitálneho obsahu alebo iné online služby, ak ide o pravidelnú činnosť za účelom dosahovania zisku ide veľmi pravdepodobne o podnikanie. To si následne vyžaduje registráciu živnosti, ktorá prináša aj daňovo-odvodové následky. Pritom nie je podstatné, či príjem dosahujú v peňažnej alebo nepeňažnej forme. Ak influencer dostane peniaze, barter, hotelový pobyt, oblečenie alebo techniku za propagáciu, môže ísť o zdaniteľný príjem. Nie je rozhodujúce, či mu prišli peniaze na účet alebo dostal „len produkt zadarmo“.

Spoliehať sa pritom nedá na to, že daňový úrad sa o týchto príjmoch nedozvie. Práve naopak, európska regulácia prikazuje týmto spoločnostiam reportovať príjmy finančným správam.

Keby ste mali mladým poradiť jednu vec, ktorá im vie ušetriť najviac peňazí, čo by to bolo?

Ako sa vraví, je neskoro začať riešiť dane až vtedy, keď príde list z úradu. Už pri prvých príjmoch je dobré vedieť, či ide o brigádu, podnikanie, autorský príjem, investovanie alebo spoluprácu cez sociálne siete.

Aj keď je dôležité venovať sa najmä tomu, v čom je človek odborníkom, už od začiatku by mal myslieť aj na dane, odvody a základné administratívne povinnosti.

Stačí základný prehľad – čo budem robiť, aký typ príjmu budem dosahovať a aké možnosti a povinnosti mi z toho budú vyplývať. V niektorom momente bude určite vhodné tieto veci skonzultovať aj s odborníkmi. Ušetrí to náklady, ale aj potenciálne riziká a sankcie. A najmä ponechá to čas a energiu venovať sa tým “core” aktivitám daňovníka, na ktoré je odborník on.