Táto webová stránka používa k poskytovaniu služieb a analýze návštevnosti súbory cookie. Používáním tejto stránky s tým súhlasíte. Viac informácií o súboroch cookie a ako ich odstrániť nájdete v INFORMÁCIÁCH O SPRACÚVANÍ OSOBNÝCH ÚDAJOV.
:

Vesmírne preteky sú zahájané

14.07.2021

"Zem je kolískou ľudstva, no človek nemôže zostať v kolíske navždy." KONSTANTIN TSIOLKOVSKY

Od začiatku 20. storočia sa skúmanie vesmíru stalo pre ľudstvo posadnutosťou. Čo nás prinútilo opustiť pohodlný a dobre známy svet a vydať sa do neznáma?

História skúmania vesmíru sa začala písať v roku 1957, kedy Zem opustil úplne prvý satelit - Sputnik 2 a do vesmíru vyniesol prvého živého tvora, Laiku. Následne sa v priebehu 20 rokov vyvinula medzi ZSSR a USA tvrdá konkurencia. Jurij Gagarin, prvý človek, ktorý vycestoval do vesmíru, bol nasledovaný Neilom Armstrongom, prvým kto vkročil na povrch mesiaca. Vesmírne odvetvie sa tak cez financovanie najmä vládami rôznych krajín začalo postupne rozvíjať a v roku 1998 sa založením Medzinárodnej vesmírnej stanice skončilo druhé tisícročie. Vzájomné konkurenčné boje zároveň nahradil oveľa efektívnejší spôsob skúmania vesmíru - spolupráca.

Nové tisícročie otvorilo nové vesmírne brány

Nový vesmírny vek započala v roku 2001 vesmírna turistika Dennisa Tita. Táto významná udalosť odštartovala veľkú zmenu priemyslu a dokázala, že vesmír nie je určený iba pre vedecké účely vládnych organizácií. V súčasnosti predstavuje hodnota globálnej vesmírnej ekonomiky cez 385 miliárd USD, kde až 79% tvoria komerčné príjmy a iba 21%-ný podiel pripadá vládnym inštitúciám. Na rozdiel od všeobecnej mienky sa na transport pri skúmaní vesmíru venuje menej ako polovicou globálnych vládnych investícií. Medzi ďalšie oblasti investícií patrí orbitálna infraštruktúra (20%), výskum kozmických vied (13%) a tiež prieskum Mesiaca, Marsu a hlbokého vesmíru. Najväčšiu časť vesmírnej ekonomiky (79%) zaberá satelitný segment.

Kam smerujeme a aký je hlavný účel takýchto miliardových investícií?

Súkromní investori posúvajú vesmírny priemysel na novú úroveň rozvoja. Hoci vízie a prístupy najväčších hráčov v komerčných vesmírnych pretekoch 21. storočia, medzi ktorých zaručene patrí Elon Musk, Jeff Bezos a Richard Branson, sú značne odlišné, ich prínos pre ľudstvo je nespochybniteľný.

Jeff Bezos

Jeff Bezos je okrem nositeľa titulu najbohatšieho človeka na svete a majiteľa Amazon-u, aj zakladateľom vesmírne orientovanej spoločnosti Blue Origin, ktorej vznik v roku 2000 odštartoval nové tisícročie. S využitím „pomalého a stabilného“ prístupu spoločnosť neustále pracuje na vývoji vesmírneho vozidla New Shepard, úspešne uvedeného v roku 2015. V tejto súvislosti uzavrela Blue Origing v máji 2020 s NASA kontrakt v hodnote 579 mil. USD za účelom vývoja zariadenia na prieskum Mesiaca. Bezos sa však nesústredí výlučne na komerčnú stránku prieskumu vesmíru. Jeho primárnym cieľom a víziou je založiť v blízkosti Zeme vesmírne kolónie s cieľom znížiť rastúci tlak na potenciálnu krízu: globálna populácia má totiž do roku 2100 dosiahnuť 10,9 miliárd ľudí a predpokladá sa, že zásoby fosílnych palív sa vyčerpajú už do roku 2090. Hladina mora má stúpnuť o 1,1 m, zatiaľ čo priemerná teplota Zeme vzrastie o 2,9 °C. Obrovským problémom je aj znečisťovanie Zeme, ktoré sa Bezos snaží eliminovať aj prostredníctvom presunu ťažkej a neekologickej výroby mimo Zeme. Potrebné zdroje pre kolónie, ktoré združia bilióny ľudí, budú dodávané z Mesiaca a asteroidov a Zem sa nakoniec stane skôr turistickým cieľom, resp. celodenným výletom mimo kolónií. Jeff Bezos zároveň plánuje v najbližšom období odstúpiť z funkcie generálneho riaditeľa Amazonu, aby sa mohol plne sústrediť na ďalší rozvoj Blue Origin a predovšetkým sa pripravil na prvý let do vesmíru 20. júla 2021.

Elon Musk

Ďalším vplyvným podnikateľom v kozmickom priemysle je Elon Musk. Inovátor, ktorého „out of the box“ myslenie nám prinieslo aj Teslu, rakety Falcon a koncept Hyperloop. Musk stojí aj za založením SpaceX, prvej súkromnej spoločnosti, ktorá priniesla ľudí na Medzinárodnú vesmírnu stanicu. Medzi ďalšie ambiciózne projekty patria aj misie na Mars, plánované na roky 2024 a 2026. Tieto misie by mali potvrdiť existenciu vodných zdrojov, vybudovať podpornú infraštruktúru, vytvoriť základňu pre ďalšie rozširovanie a vykročiť tak ku konečnému cieľu - kolonizácii Marsu. Do roku 2050 plánuje Musk založiť plne sebestačné mesto slúžiace ako „back-up drive“ pre civilizáciu, ktoré by malo osídliť cez 1 milión ľudí. Kolónia by mala byť spojená so Zemou 3 dennými letmi hviezdnej lode.

Richard Branson

Zatiaľ čo Bezos a Musk pracujú na misiách zameraných na budúcnosť ľudstva, svetoznámy podnikateľ Richard Branson sa stavia do pozície priekopníka v oblasti kozmického cestovného ruchu. Dátum 11. júla 2021 pripísal do histórie spoločnosti Virgin Galactic už v poradí 4. vesmírnu výpravu, na ktorej palube sa do vesmíru vyniesol samotný Richard Branson. Jeho želaním je umožniť ľudom zažiť nulovú gravitáciu a pozorovať Zem z vesmíru cez spustenie komerčných vesmírnych letov už v roku 2022. Takýto let vyjde záujemcov o nadpozemský zážitok cez 250 000 USD, pričom sonda je schopná v rámci jedného letu vyniesť do vesmíru 8 osôb vrátane 2 pilotov.

Objavovaniu vesmíru však nedominujú iba súkromné ​​investície. Dôkazom je aj doteraz najväčší program prieskumu vesmíru prepájúci rôzne krajiny a spoločnosti sveta. Misia Artemis, na ktorej aktuálne NASA pracuje, má astronautov priniesť opäť na mesiac a pripraviť sa tak na ďaší dôležitý krok, prieskum Marsu.

Čo prinesú ľudstvu invetície do vesmírneho bádania?

Vesmírna ekonomika by sa mala ďalej rozvíjať v 5 kľúčových oblastiach: vesmírna ťažba, vesmírna infraštruktúra, vesmírne poľnohospodárstvo, vesmírna logistika spolu s orbitálnou dopravu a vesmírna turistika. Každá z týchto oblastí v sebe skrýva obrovský potenciál príležitostí, ako je napríklad dekarbonizácia Zeme cez prechod na vesmírnu ťažbu a vesmírne tankovanie, čím sa zároveň pomôže znížiť náklady na vesmírny prieskum a cestovanie. S oznámením projektu spoločnosti Orbital Assembly Corporation o výstavbe prvého nízko orbitálneho hotela sa vesmírne cestovanie stalo ešte realistickejším. Vesmírna turistika je tiež hlavným krokom k rozvoju vesmírnych nehnuteľností, ktorý by mohol pomôcť s eskalujúcim problémom preľudnenia Zeme. V logickej súvislosti na osídľovanie ďalších planét nadväzuje vesmírne poľnohospodárstvo, ktoré pomôže znížiť náklady na vesmírne bývanie a lety do hlbokého vesmíru umožní značne predĺžiť. Rast vegetácie však bude čeliť zložitým podmienkam slnečného žiarenia a chov bude postavený pred výzvu nulovej gravitácie. Naopak, na vesmírnu výrobu a výstavbu by mala mať mikrogravitácia a vákuové podmienky značne pozitívny dopad. Výroba vo vesmíre by znamenala znížené náklady na prieskum vesmíru v porovnaní s nákladmi vynaloženými pri štarte zo Zeme. Zvýšená dostupnosť potravín mimo Zeme by tiež umožnila misie výrazne predĺžiť.

Napriek všetkým výzvam, ktorým treba pri objavovaní vesmíru čeliť, je prínos týchto aktivít pre ľudstvo nespochybniteľný. Očakáva sa, že do roku 2050 príjmy z vesmírnej ekonomiky dosiahnu približne 3 bilióny USD. Ambiciózne predstavy o budúcnoti sa zmenili na plány, ktoré permanentné základne na povrchu Mesiaca, vesmírne stanice pre ťažbu asteroidov a kolonizovanie ďalších planét pretvárajú na realitu.

Na ceste za úspechom v nasledujúcich päťdesiatich rokoch bude musieť mnoho podnikateľov kombinovať vesmírny romantizmus s inovatívnymi príbehmi o komercializácii. Medzi najperspektívnejšie vesmírne odvetvia, na ktoré by sa podniky mali zamerať, ak sa chcú udržať na ceste úspechu a získať konkurenčnú výhodu patria:

  1. Vesmírna ťažba
  2. Vesmírna infraštruktúra
  3. Vesmírne poľnohospodárstvo
  4. Vesmírna logistika a orbitálna preprava
  5. Vesmírna pohostinnosť a cestovanie

...O 30 rokov neskôr

Ľudstvo dosahuje nové obzory a prekonáva výzvy slnečnej sústavy i mimo nej. Na Mesiaci a Marse sú vybudované permanentné základne, kolónie obývajú veľké asteroidy, využíva sa vesmírna solárna energia, na Mesiaci a Marse stoja veľké sklenníky a denne sa vykonávajú suborbitálne a orbitálne lety. Toto všetko sa začína meniť na realitu zajtrajška.

Viac si o miliardárskych vesmírnych pretekoch a o tom, ako svet zmení rýchlo sa rozvíjajúca vesmírna ekonomika si môžete pozrieť v priloženej publikácii, nabitej množstvom zaujímavých informácií:

Stiahnuť publikáciu