Právne poradenstvo pri komplexných projektoch: Prečo nestačí poznať len zákon
Pri energetických, infraštruktúrnych a priemyselných projektoch môže jedno rozhodnutie ovplyvniť technické riešenie, povoľovanie, financovanie aj ekonomiku celého projektu.
Pri energetických, infraštruktúrnych a priemyselných projektoch sa právne poradenstvo často začína oveľa skôr, než príde na rad samotná zmluva. Technické riešenie, povoľovanie a environmentálne požiadavky, financovanie, regulácia či rozdelenie zodpovednosti spolu úzko súvisia. Rozhodnutie v jednej oblasti preto môže zásadne ovplyvniť fungovanie, riziká aj ekonomiku celého projektu.
S Marekom Priesolom z BDO Legal sme sa rozprávali o tom, čo znamená právne poradenstvo s technickým presahom, prečo pri komplexných projektoch nestačí poznať len zákon a kde firmy najčastejšie podceňujú riziká. Vysvetľuje tiež, prečo musí právny poradca pri energetických a infraštruktúrnych projektoch rozumieť nielen právu, ale aj technickej logike, ekonomike a biznisu klienta.
Marek Priesol sa venuje najmä projektom, kde sa právo nedá oddeliť od technického riešenia, ekonomiky a biznisu. Typicky ide o energetiku, infraštruktúru a priemysel, ale rovnaký prístup používame všade tam, kde sa technické riešenie stretáva s povoľovaním a environmentom, financovaním, zárukami a zodpovednosťou, reguláciou či pravidlami EÚ – niekedy s presahom až do súťažného alebo európskeho práva.
Stále sa považujeme primárne za právnikov. Pri komplexných projektoch sme však nevyhnutne aj poradcovia, ktorí musia rozumieť tomu, čo klient stavia alebo prevádzkuje, ako to bude fungovať a kde na tom chce zarobiť.
Čo v praxi znamená právne poradenstvo s technickým presahom?
Že nestačí vedieť, čo hovorí zákon.
Keď riešime energetický alebo priemyselný projekt, potrebujem vedieť, kde je bod pripojenia, kadiaľ pôjde elektrina alebo teplo, kto postaví a bude vlastniť trafostanicu, kde sa meria, kto riadi výkon a čo sa stane pri výpadku. Pri inom projekte môže byť rovnako podstatná emisná technológia, nakladanie s odpadom, environmentálne limity alebo to, aké parametre zariadenie reálne dokáže garantovať.
Právnik napríklad nemusí vedieť navrhnúť VN stĺp tak, aby jeho konštrukcia minimalizovala zvodové straty a poruchy spôsobené vtáčím trusom. Tiež nemusí vedieť navrhnúť 400/110 kV transformátor. Mal by však vedieť, prečo ho klient potrebuje, akú faktickú výhodu a strategickú pozíciu ním získa a čo jeho umiestnenie a vlastníctvo urobí so zvyškom projektu.
Prečo pri veľkých projektoch nestačí pozerať sa len na zmluvu?
Ani dobrá zmluva neopraví zlý projekt.
Môžete mať perfektne rozdelenú zodpovednosť za omeškanie výstavby, ale ak pripojenie do siete príde o dva roky neskôr, veľmi vám to nepomôže. Rovnako môžete mať dobrú cenu elektriny a zlú sieťovú tarifu. Alebo lacnejšiu technológiu, ktorá vám zhorší prevádzkovú ekonomiku na ďalších pätnásť rokov. Prípadne perfektné technické riešenie, ktoré narazí na EIA alebo povoľovanie.
Právne správne neznamená projektovo správne. Preto sa snažíme vnímať projekt ako celok – technické riešenie, realizovateľnosť, ekonomiku a financovateľnosť, environment a povoľovanie, harmonogram, regulatoriku, prevádzku a riziká, ale najmä to, ako sa jednotlivé rozhodnutia navzájom ovplyvňujú.
Aké riziká firmy pri komplexných projektoch najčastejšie podceňujú?
Rozhrania, resp. ich definíciu a zodpovednosť.
Projektant vyrieši technológiu. EPC dodávateľ svoj scope. Banka podmienky čerpania. Prevádzkovateľ prevádzku. Distribučná sústava bod pripojenia. Environmentálny poradca EIA. Každý môže mať svoju časť urobenú správne a projekt napriek tomu nemusí fungovať.
Gap môže vzniknúť medzi povolením a výstavbou, financovaním a harmonogramom, technickou garanciou a reálnym prevádzkovým režimom. Často zostane riziko, za ktoré nakoniec nikto nechce niesť zodpovednosť.
Čo rozhoduje o dobrom právnom nastavení projektu ešte pred samotnou zmluvou?
Architektúra projektu.
Kto vlastní aktíva. Kto investuje CAPEX. Kto má povolenie a akú súčinnosť potrebuje od ostatných. Kto má kapacitu. Kto nesie riziko zmeny regulácie. Kto garantuje technické parametre a čo sa stane, keď ich zariadenie nedosiahne. Kto má garantovaný odber. Čo sa stane, keď sa projekt oneskorí o rok.
V čom je právne poradenstvo pri infraštruktúrnom projekte iné než pri bežnej transakcii?
Časom a počtom závislostí.
Infraštruktúrny projekt sa podpisom zmluvy nezačína ani nekončí. Predtým riešite pozemky, EIA, povoľovanie, kapacitu siete, financovanie, niekedy štátnu pomoc, verejné obstarávanie alebo pravidlá hospodárskej súťaže. Potom výstavbu, commissioning, skúšobnú prevádzku, technické záruky, SLA, údržbu, zmenu regulácie a nakoniec možno exit.
Čomu musí právnik rozumieť, aby dokázal dobre poradiť pri technicky komplexnom projekte?
Technickú logiku, ekonomiku a biznis. Právne súvislosti berieme ako samozrejmosť.
Nemusím vedieť naprojektovať trafostanicu. Ale potrebujem pochopiť rozdiel medzi tým, či ju vlastní investor alebo prevádzkovateľ siete. Nemusím robiť finančný model. Ale potrebujem vedieť, čo s IRR spraví dvojročný posun pripojenia alebo dodatočných päť eur za MWh. A keď vyjednávam záruky za technológiu, potrebujem vedieť, ktoré technické parametre majú pre klienta skutočne ekonomickú hodnotu.
Inak môžem klientovi dať právne bezchybnú odpoveď, ktorá je v praxi zlou radou. Asi ako študent práva, ktorý príde na prázdniny domov a začne okamžite radiť celej rodine a kamarátom.
Susedove konáre presahujú na váš pozemok? Zákon hovorí, že za určitých podmienok ich môžete orezať. Môže mať právne pravdu. Ak ich však bez ďalšieho odpílite a výsledkom je desať rokov vojny so susedom, dobrá rada to nebola.
Pri ktorých rozhodnutiach môže právny poradca priniesť projektu najväčšiu hodnotu?
Pri rozhodnutiach, ktoré sa neskôr menia náročne, draho alebo sa už takmer nedajú zmeniť.
Kde sa pripojíme. Kto bude vlastniť infraštruktúru. Či ju postavíme sami alebo ju má vybudovať niekto iný. Ako rozdelíme CAPEX. Akú povoľovaciu cestu zvolíme. Kto nesie regulačné alebo environmentálne riziko. Aké parametre má dodávateľ garantovať. Čo musí byť splnené pred tým, ako začneme míňať veľké peniaze.
Kedy už prichádza právnik do projektu príliš neskoro?
Ak klient povie: „Všetko je dohodnuté, potrebujeme to už len dať na papier.“
Vtedy treba spozornieť. To je skoro vždy zaujímavý moment.
Často ešte nie je vyriešené vlastníctvo infraštruktúry, povolenie, pripojenie, indexácia ceny, technické záruky alebo situácia, keď jedna strana investuje skôr, než druhá splní svoju časť projektu.
Na papier sa dá dať všeličo. Horšie je potom podľa toho postaviť elektráreň, fabriku alebo inú technológiu.
Čo firmy často prehliadajú pri projektoch, ktoré spájajú výstavbu, financovanie, reguláciu a prevádzku?
Že fyziku, ekonomiku a reguláciu zmluvou neobídete.
Ak nemáte kapacitu siete, zmluva ju nevytvorí. Ak technológia nevie dodať požadovaný výkon, warranty to síce právne rieši, ale fabriku nerozbehne. Ak environmentálne limity nepustia zvolenú technológiu do prevádzky, ani dobrý harmonogram nepomôže. A ak projekt nevychádza ekonomicky, ďalšia právna štruktúra z neho dobrú investíciu neurobí.
