Táto webová lokalita používa súbory cookie na zlepšenie používateľskej skúsenosti, funkčnosti našej webovej stránky ako aj na analýzu našej webovej stránky. Kliknutím na tlačidlo „Prijať všetko“ súhlasíte s ukladaním súborov cookie do vášho zariadenia. Bez Vášho súhlasu sa nebudú do Vášho zariadenia ukladať žiadne cookies súbory, okrem technických, ktoré sú nevyhnutné na fungovanie našej webovej stránky. Viac informácií nájdete tu
  • Oslobodenie nepeňažných benefitov od dani po 1.1.2022
:

Oslobodenie nepeňažných benefitov od dani po 1.1.2022

07.06.2022

Ako využiť nové možnosti pri odmeňovaní zamestnancov a ušetriť na daniach a odvodoch

 

Od 1. januára 2022 je v zákone o dani z príjmov platné ustanovenie §5 ods. 7 písm. o), podľa ktorého je od dane (a teda aj odvodov) oslobodené: „nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v úhrnnej sume najviac 500 eur za zdaňovacie obdobie od všetkých zamestnávateľov, ak tento zákon neustanovuje inak a zamestnávateľom vynaložené prostriedky na toto nepeňažné plnenie nie sú uplatnené ako výdavky (náklady) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov [§ 2 písm. i)]; do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu.

 

Nové ustanovenie

Nové ustanovenie sme od začiatku vnímali pozitívne, boli s ním však spájané viaceré nejasnosti. Aj preto Finančná správa nedávno vydala Metodické Usmernenie k predmetnému ustanoveniu. Z neho vyberáme 3 informácie:

 

1. „Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi nepeňažné plnenie, ktorého oslobodenie od dane špecificky upravuje niektoré z ustanovení ZDP, potom toto nepeňažné plnenie je oslobodené od dane podľa tohto špecifického ustanovenia a nie je možné uplatniť oslobodenie od dane podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP...

To sme vedeli už na základe dôvodovej správy k zákonu – toto oslobodenie sa nedá použiť napr. na stravovanie, ubytovanie alebo dopravu zamestnancov, keďže tieto benefity majú svoje vlastné ustanovenia s oslobodením.

 

2. Keďže ZDP neukladá zamestnancovi ani zamestnávateľovi oznamovaciu povinnosť v súvislosti s oslobodením nepeňažného plnenia podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP, zamestnávateľ nemusí mať v priebehu zdaňovacieho obdobia vedomosť o výške príjmov oslobodených od dane podľa tohto ustanovenia inými zamestnávateľmi. Ak by viacerí zamestnávatelia poskytli zamestnancovi nepeňažné plnenie, pri ktorom by aplikovali ustanovenie § 5 ods. 7 písm. o) ZDP a pôjde o úhrnnú hodnotu vyššiu ako 500 €, potom zamestnávateľ až pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti prihliadne na tieto príjmy, t. j. na príjmy oslobodené od dane, pri ktorých neboli splnené podmienky na oslobodenie (§ 38 ods. 4 ZDP) alebo zamestnanec si ich sám zahrnie do úhrnu zdaniteľných príjmov v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby. Úhrnnú sumu príjmov oslobodených od dane podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP za celé zdaňovacie obdobie  zamestnávateľ uvedie na samostatnom riadku v potvrdení o zdaniteľných príjmoch podľa § 39 ods. 5 ZDP“.

Dobrá správa pre mzdové oddelenia v prípade zamestnancov prichádzajúcich alebo odchádzajúcich v priebehu roka. Aj keď administratíva predsa len pribudne; nepeňažné plnenia s uplatnením oslobodenia bude nutné evidovať a uviesť do potvrdenia o príjme.

 

3.Ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancom poukaz (kartu), za ktorý zamestnanec získa tovar alebo službu u vopred určeného dodávateľa (použitie poukazu je od začiatku limitované na vybraný okruh dodávateľov tovaru alebo službu), resp. vopred vymedzenú, potom na takého nepeňažné plnenie môže zamestnávateľ uplatniť oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP. Uvedené neplatí, ak by zamestnávateľ poskytol zamestnancom poukaz (kartu), ako platobný nástroj, t. j. zamestnanec by mal možnosť poukaz uplatniť na akýkoľvek tovar alebo službu, a to u ktoréhokoľvek dodávateľa...

Takže aj nákupné poukážky (napr. ALZA poukážky) alebo CAFETERIA benefitové schémy môžu spĺňať podmienky oslobodenia; Samozrejme ak plnenia zahrnuté  v týchto schémach budú mať nepeňažný charakter a budú spĺňať ostatné podmienky oslobodenia, najmä budú financované z nákladov, ktoré si zamestnávateľ neuplatní ako daňovo uznateľný náklad.

 

Usmernenie odpovedá na viaceré praktické otázky; Aj keď niektoré ostávajú stále nezodpovedané:

  • Ako zamestnávateľ v priebehu roka preukáže, že nepeňažný benefit je hradený z nákladov, ktoré si neuplatni ako daňový výdavok (keď daňové priznanie bude podávať až neskôr)?
  • Čo všetko spadá pod pojem „nepeňažné plnenie“?
  • Ak zamestnávateľ umožní zamestnancovi nákup tovaru a služby a následne mu preplatí výdavok a nechá si doklad? – podľa nás je to už zrejme peňažný príjem;
  • Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi akcie alebo kryptomeny? Podľa nás by to bolo tiež rizikové – peniaze to síce nie sú, ale možno ten „platobný nástroj = poukaz na akýkoľvek tovar alebo službu od akéhokoľvek dodávateľa“

 

Budeme legislatívny vývoj a výklad ďalej sledovať a informovať. V každom prípade by mal každý zamestnávateľ zvážiť využitie tohto oslobodenia; Matematika je jednoduchá – výmena daňovej uznateľnosti nákladu zamestnávateľa (zvýšenie korporátnej dane zamestnávateľa o 21%; aj to len ak vykazuje kladný základ dane) za zníženie nákladov zamestnávateľa o 35.2% (odvody zamestnávateľa) a zvýšenie čistej mzdy zamestnanca (cca. 30% hodnoty benefitu).