Ako využiť nové možnosti pri odmeňovaní zamestnancov a ušetriť na daniach a odvodoch

Od 1. januára 2022 je v zákone o dani z príjmov platné ustanovenie §5 ods. 7 písm. o), podľa ktorého je od dane (a teda aj odvodov) oslobodené: „nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v úhrnnej sume najviac 500 eur za zdaňovacie obdobie od všetkých zamestnávateľov, ak tento zákon neustanovuje inak a zamestnávateľom vynaložené prostriedky na toto nepeňažné plnenie nie sú uplatnené ako výdavky (náklady) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov [§ 2 písm. i)]; do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu.

Nové ustanovenie

Nové ustanovenie sme od začiatku vnímali pozitívne, boli s ním však spájané viaceré nejasnosti. Aj preto Finančná správa nedávno vydala Metodické Usmernenie k predmetnému ustanoveniu. Z neho vyberáme 3 informácie:

1. „Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi nepeňažné plnenie, ktorého oslobodenie od dane špecificky upravuje niektoré z ustanovení ZDP, potom toto nepeňažné plnenie je oslobodené od dane podľa tohto špecifického ustanovenia a nie je možné uplatniť oslobodenie od dane podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP...

To sme vedeli už na základe dôvodovej správy k zákonu – toto oslobodenie sa nedá použiť napr. na stravovanie, ubytovanie alebo dopravu zamestnancov, keďže tieto benefity majú svoje vlastné ustanovenia s oslobodením.

2. Keďže ZDP neukladá zamestnancovi ani zamestnávateľovi oznamovaciu povinnosť v súvislosti s oslobodením nepeňažného plnenia podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP, zamestnávateľ nemusí mať v priebehu zdaňovacieho obdobia vedomosť o výške príjmov oslobodených od dane podľa tohto ustanovenia inými zamestnávateľmi. Ak by viacerí zamestnávatelia poskytli zamestnancovi nepeňažné plnenie, pri ktorom by aplikovali ustanovenie § 5 ods. 7 písm. o) ZDP a pôjde o úhrnnú hodnotu vyššiu ako 500 €, potom zamestnávateľ až pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti prihliadne na tieto príjmy, t. j. na príjmy oslobodené od dane, pri ktorých neboli splnené podmienky na oslobodenie (§ 38 ods. 4 ZDP) alebo zamestnanec si ich sám zahrnie do úhrnu zdaniteľných príjmov v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby. Úhrnnú sumu príjmov oslobodených od dane podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP za celé zdaňovacie obdobie zamestnávateľ uvedie na samostatnom riadku v potvrdení o zdaniteľných príjmoch podľa § 39 ods. 5 ZDP“.

Dobrá správa pre mzdové oddelenia v prípade zamestnancov prichádzajúcich alebo odchádzajúcich v priebehu roka. Aj keď administratíva predsa len pribudne; nepeňažné plnenia s uplatnením oslobodenia bude nutné evidovať a uviesť do potvrdenia o príjme.

3.Ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancom poukaz (kartu), za ktorý zamestnanec získa tovar alebo službu u vopred určeného dodávateľa (použitie poukazu je od začiatku limitované na vybraný okruh dodávateľov tovaru alebo službu), resp. vopred vymedzenú, potom na takého nepeňažné plnenie môže zamestnávateľ uplatniť oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP. Uvedené neplatí, ak by zamestnávateľ poskytol zamestnancom poukaz (kartu), ako platobný nástroj, t. j. zamestnanec by mal možnosť poukaz uplatniť na akýkoľvek tovar alebo službu, a to u ktoréhokoľvek dodávateľa...

Takže aj nákupné poukážky (napr. ALZA poukážky) alebo CAFETERIA benefitové schémy môžu spĺňať podmienky oslobodenia; Samozrejme ak plnenia zahrnuté v týchto schémach budú mať nepeňažný charakter a budú spĺňať ostatné podmienky oslobodenia, najmä budú financované z nákladov, ktoré si zamestnávateľ neuplatní ako daňovo uznateľný náklad.

Usmernenie odpovedá na viaceré praktické otázky; Aj keď niektoré ostávajú stále nezodpovedané:

Ako zamestnávateľ v priebehu roka preukáže, že nepeňažný benefit je hradený z nákladov, ktoré si neuplatni ako daňový výdavok (keď daňové priznanie bude podávať až neskôr)?
Čo všetko spadá pod pojem „nepeňažné plnenie“?
Ak zamestnávateľ umožní zamestnancovi nákup tovaru a služby a následne mu preplatí výdavok a nechá si doklad? – podľa nás je to už zrejme peňažný príjem;
Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi akcie alebo kryptomeny? Podľa nás by to bolo tiež rizikové – peniaze to síce nie sú, ale možno ten „platobný nástroj = poukaz na akýkoľvek tovar alebo službu od akéhokoľvek dodávateľa“

Budeme legislatívny vývoj a výklad ďalej sledovať a informovať. V každom prípade by mal každý zamestnávateľ zvážiť využitie tohto oslobodenia; Matematika je jednoduchá – výmena daňovej uznateľnosti nákladu zamestnávateľa (zvýšenie korporátnej dane zamestnávateľa o 21%; aj to len ak vykazuje kladný základ dane) za zníženie nákladov zamestnávateľa o 35.2% (odvody zamestnávateľa) a zvýšenie čistej mzdy zamestnanca (cca. 30% hodnoty benefitu).