Búrlivé obchodné vzťahy medzi EÚ a USA, či dohodu EÚ o aktualizácii a modernizácii pravidiel znížených sadzieb DPH. Na tieto dôležité témy nie len v oblasti nepriamych daní sa bližšie pozrieme v nasledujúcej správe. 

Pokles a čiastočný vzostup obchodných vzťahov medzi USA a EÚ

Obchodný vzťah medzi EÚ a USA sa opiera o hlboko integrované ekonomiky. Webová stránka Európskej komisie opisuje tento vzťah ako významný determinant svetového obchodu, ktorý prispieva až 40 % k svetovému HDP. Aj keď sú Európa a USA moderné a rozvinuté ekonomiky, ich obchodnú politiku ovplyvnila súťaž o podiel na globálnom trhu, ktorá bola obzvlášť evidentná počas Trumpovej administratívy, ako aj spoločenské zmeny (spôsobené nárastom globalizácie).

Nasledujúci článok monitoruje toto náročné obdobie a zameriava sa na kľúčové faktory a snahy o zmiernenia obchodného napätia medzi dvoma obchodnými veľmocami na oboch stranách Atlantiku.

 

Prípad veľkých leteckých spoločností

Posledných 17 rokov boli EÚ a USA zapletené do sporu o vládnu pomoc poskytnutú Airbusu a Boeingu. Pôvodom sporu bolo obvinenie zo strany USA, že niekoľko krajín (Francúzsko, Nemecko, Španielsko a Spojené kráľovstvo) poskytovalo spoločnosti Airbus nespravodlivú štátnu pomoc. V rovnakom čase Airbus tiež tvrdil, že štátne a federálne vládne dotácie USA, smerované väčšinou cez NASA a ministerstvo obrany, nespravodlivo zvýhodňujú americkú leteckú spoločnosť. Počiatočné snahy o zmiernenie tohto problému tak zlyhali a problém sa ešte viac vyostril.

V máji 2005 USA aj EÚ podali proti sebe žaloby na Svetovú obchodnú organizáciu (WTO). V marci a septembri 2010 WTO uznala, že EÚ a USA poskytovali spoločnostiam Airbus a Boeing nespravodlivú vládnu pomoc a nariadila vrátenie vládnych dotácií. Spor sa týmto rozhodnutím však neskončil. V roku 2012 došlo k vzájomnému obvineniu oboch strán z nedodržiavania rozhodnutí WTO. EÚ vystupňovala záležitosti požiadavkou, aby WTO schválila zavedenie represívnych ciel vo výške 12 miliárd USD ročne na dovoz z USA, čo sa rovnalo sume, ktorú podľa EÚ ročne stoja ekonomiku EÚ americké dotácie pre Boeing. WTO nakoniec schválila zavedenie ciel v hodnote 4 miliárd USD na tovar dovážaný z USA.

Podobne v roku 2016 WTO zistila, že EÚ nenapravila škody, ktoré Boeingu spôsobili nezákonné dotácie, čo viedlo k tomu, že USA požiadali WTO o súhlas s uplatňovaním represívnych ciel na dovoz z EÚ vo výške 10 – 15 miliárd USD. WTO nakoniec schválila zavedenie represívnych ciel na dovoz tovaru s pôvodom v EÚ vo výške 7,5 miliardy USD.

Tento obchodný spor mal mnoho ďalekosiahlych dôsledkov, medzi ktoré v neposlednom rade patrilo aj zavedenie ciel na tovar, ktorý vôbec nesúvisí s leteckou dopravou. Napríklad v rámci represívnych obchodných opatrení USA sa museli okrem ciel na lietadlá zaplatiť aj dodatočné dovozné clá na syr, olivy a whisky.

Medzitým v októbri 2020 WTO udelila Bruselu povolenie uplatniť represívne clá vo výške 4 miliardy USD na dovoz z USA. Po návrhu EÚ o neuplatňovaní  týchto dodatočných ciel na americký tovar pod podmienkou, že USA stiahnu svoje sankcie sa USA naopak rozhodlo zvýšiť tlak na EÚ zavedením ciel na časti lietadiel a šumivé vína z Francúzska a Nemecka.

 

Trumpove roky

Donald Trump kandidoval za prezidenta na platforme "Amerca first". Počas kampane bol súčasne pozorovaný ekonomický a spoločenský úpadok, ktorý dávala Trumpova administratíva za vinu globalizácii. Trump preto sľúbil, že americkým "modrým golierom" prinavráti tradičné priemyselné odvetvia, čo malo zvrátiť roky stagnácie v rozsiahlych oblastiach. Táto volebná stratégia sa vyplatila, keďže Trump vyhral kľúčové hlasovanie v štátoch produkujúcich oceľ - Ohio a Pensylvánia.

Čoskoro sa ukázalo, že Trumpova administratíva nemala rada nevyvážené obchodné pozície v prípade ich preklenutia do deficitu. Ako súčasť vysoko rozvinutej ekonomiky s masívnym sektorom služieb, zaujal vtedajší prezident Trump stanovisko, že USA „prehrávajú“, aj keď to bola len časť príbehu. V rámci filozofie America First sa Trumpova administratíva začala sťahovať z multilaterálnych medzinárodných organizácií. Administratíva zablokovala aj vymenovanie sudcov do odvolacieho orgánu WTO, čo malo za následok znemožnenie WTO zohrávať zmysluplnú úlohu pri riešení otázok medzinárodného obchodu. Účinná neutralizácia WTO otvorila cestu pre snahy Trumpovej administratívy "pritlačiť" na Čínu a žiadala, aby Čína prehodnotila svoj netrhový prístup k obchodu.

V marci 2018 Trump oznámil uvalenie 25-percentného cla na dovoz ocele a 10-percentného cla na dovoz hliníka zo všetkých krajín sveta okrem niekoľkých, napr. Argentíny, Austrálie a Južnej Kórey. EÚ bola pôvodne z týchto ciel vylúčená, ale čoskoro sa clá rozšírili aj na sem. Zavedenie ciel bolo prijaté s odkazom na oddiel 232 zákona USA o rozšírení obchodu z roku 1962 ako na právny základ, ktorý oprávňuje ministra obchodu USA vykonávať komplexné vyšetrovanie s cieľom určiť účinky dovozu akéhokoľvek tovaru na národnú bezpečnosť USA. Konkrétne v prezidentskom vyhlásení sprevádzanom „tarifami pre národnú bezpečnosť“ oodznelo, že „tajomník zistil a informoval o svojom názore, že oceľové výrobky sa dovážajú do Spojených štátov v takých množstvách a za takých okolností, že ohrozujú národnú bezpečnosť Spojených štátov."

V reakcii na zavedenie takýchto ciel na dovoz hliníka a ocele a na hrozbu ďalších ciel na dovoz automobilov z EÚ do USA došlo zo strany EÚ k zavedeniu odvetných ciel až do výšky 25 % na ikonické americké produkty, ako sú bourbon whisky, motocykle Harley Davidson a denimové džínsy.

Dopady tohto obchodného sporu spôsobil problémy obchodníkom na oboch stranách Atlantiku. Napríklad v Írsku podniky v oblasti medicínskych technológií, ktoré používali špecifickú triedu ocele z USA, zrazu čelili 25 % clu na dovoz tejto suroviny. To spôsobilo preorientovanie dodávateľských reťazcov a nákladnú revalidáciu materiálov, v snahách zotrvať v súlade s výrobnými špecifikáciami. Podobne v USA skolaboval export bourbon whisky do Európy.

 

Nový prezident, nový prístup

Bolo jasné, že na vyriešenie tohto dlhotrvajúceho sporu treba zvoliť odlišný prístup. Očakávaným bodom zlomu pri riešení tohto sporu boli Americké prezidentské voľby v novembri 2020. Trumpova administratíva si voči svojim obchodným partnerom držala jednoznačný prístup „Amerika na prvom mieste“. Keď sa však v januári 2021 ujal úradu prezident Biden, došlo v tomto smere k zmene.

V prvých dňoch vlády prezident Biden priviedol USA späť do mnohých multilaterálnych medzinárodných organizácií a dohôd, ktoré opustil jeho predchodca. Rozhodol sa napraviť vzťahy s „priateľskými“ národmi, ktoré boli odcudzené Trumpovou politikou. Hoci sú mnohé clá z Trumpovej éry ešte stále v platnosti, v súčasnosti prebieha medzi EÚ a USA dialóg s cieľom ustáliť nepokojné vody týchto obchodných vzťahov.

Bidenova ambícia vrátiť sa k viacstrannému prístupu v zahraničnej a obchodnej politike USA sa začala prejavovať zmierlivejším prístupom k obchodnej politike s ich tradičnými spojencami. Jedným z takýchto obchodných partnerov bolo aj Spojené kráľovstvo. Po tzv. Brexite, a teda odčlenení Spojeného kráľovstva od EÚ sa Spojené kráľovstvo a USA dohodli na pozastavení ciel uplatňovaných v súvislosti s problematikou veľkých lietadieľ. EÚ a USA nasledovali tento príklad na júnovom samite v roku 2021 a dohodli sa na pozastavení ciel na päť rokov s cieľom nájsť v tejto otázke trvalé riešenie.

 

Rada pre obchod a technológiu

Vo svojom prvom zahraničnopolitickom prejave vo februári 2021 prezident Biden oznámil, že „Amerika a diplomacia je späť“. Z obchodného hľadiska sa tak vyhliadky na výraznú deeskaláciu napätia s EÚ javili sľubne, čo bolo podporené aj oznámením Bruselu o pozastavení ciel na dovoz ocele a hliníka na päť mesiacov. V reakcii na to bolo na samite EÚ-USA v júni 2021 zverejnené spoločné vyhlásenie, v ktorom sa obe strany dohodli na zriadení Rady pre obchod a technológiu (TTC), kde by sa uskutočnili intenzívnejšie diskusie o otázke ocele a hliníka. Vytvorilo sa desať pracovných skupín TTC s cieľom zamerať sa na technické normy, klímu a zelené technológie, bezpečné dodávateľské reťazce, bezpečnosť a konkurencieschopnosť informačných a komunikačných technológií a služieb (ICTS), správu údajov a reguláciu technologických platforiem, zneužívanie technológií, ktoré ohrozujú bezpečnosť a ľudské zdravie, kontroly vývozu, preverovanie investícií, podpora prístupu malých a stredných podnikov k digitálnym technológiám a ich využívania a výzvy globálneho obchodu. Ustanovujúce zasadnutie TTC sa konalo 29. septembra. Bezprostredne po stretnutí boli reakcie oboch strán prevažne veľmi pozitívne. Avšak otázka ciel na oceľ a hliník vrhala na celé konanie nepríjemný tieň, nakoľko v tomto smere nedošlo k žiadnemu výraznejšiemu posunu.

 

G20 Rím

Dňa 29. októbra 2021 po diskusiách na stretnutí G20 v Ríme predseda Biden a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová oznámili, že USA a EÚ sa dohodli na dohode o zmiernení ciel na obchod s oceľou a hliníkom a začala spoluprácu na Globálnom dohovore o udržateľnej oceli a hliníku. Dohovo mal riešiť mnohé problémy súvisiace s výrobou ocele na celom svete, najmä obavy týkajúce sa environmentálnej udržateľnosti výroby ocele s vysokou intenzitou uhlíka a nadmernej kapacity v globálnej výrobe.

Po stretnutí TTC sa na webových stránkach mnohých tlačových agentúr začali objavovať správy, že 25 % clo na oceľ a 10 % clo na hliník síce zostane v platnosti, ale oceľ z EÚ bude mať prístup na americký trh prostredníctvom colnej sadzby. Kvóta (TRQ - predpokladaná na 4,4 milióna ton ročne) platná od 1. januára 2022. Prístup ocele EÚ na trh USA je zároveň podmienený - oceľ EÚ vstupujúca do USA v rámci colnej kvóty sa musí roztaviť a naliať v EÚ. Kritérium „roztavené a naliate“ je pravidlom pôvodu špecifické pre dané odvetvie a jeho cieľom je zabrániť lacnejšiemu dovozu čínskej ocele, ktorá mohla byť predmetom minimálnych operácií v EÚ.

Mnohé obchodné orgány a spoločnosti v USA komentovali, že celosvetovo stále existuje nadprodukcia ocele a bez existencie ciel podľa oddielu 232 by sa lacno vyrobená oceľ dostala na americký trh, čo by nepriaznivo ovplyvnilo americký oceliarsky priemysel a živobytie tisícov amerických pracovníkov.

Na strane EÚ budú odvetné clá zavedené v nadväznosti na opatrenia USA podľa § 232 pozastavené (viď. Commission Implementing Regulation (EU) 2021/2083), čo prinesie úľavu pre mnohých amerických exportérov. DISCUS (Rada destilovaných liehovín Spojených štátov amerických) privítala toto oznámenie a uviedla, že má ambíciu obnoviť svoj podiel na európskom trhu, ktorý sa v dôsledku protiopatrení EÚ prepadol o 37 %.

Eurokomisár pre obchod Dombrovskis vo svojom tweete z 31. októbra naznačil, že dohoda uzavretá medzi EÚ a USA nie je „konečným cieľom“ a že v najbližších rokoch budú obe strany pracovať na globálnej dohode o oceli a hliníku s cieľom odstrániť oddiel 232 a riešiť nadmernú kapacitu, ako aj podporovať udržateľnejší sektor.

Po dlhom období napätých vzťahov medzi EÚ a USA treba nedávny vývoj privítať. Je to tiež pragmatický krok pre západné demokracie, aby v tejto veci spolupracovali nielen z environmentálnych a kapacitných otázkach, ale aj s cieľom vyvážiť rastúcu asertivitu Číny na globálnej scéne pri presadzovaní svojich netrhových hospodárskych politík a praktík.

 

Spojené kráľovstvo

Vyriešenie obchodného napätia medzi EÚ a USA ponechalo otvorenú očividnú otázku: čo Spojené kráľovstvo? Keď USA uplatnili obchodné opatrenia voči EÚ, Spojené kráľovstvo bolo členským štátom EÚ. Spojené kráľovstvo opustilo EÚ v roku 2020, čo znamená, že dohoda o hliníku a oceli vyjednaná medzi Európskou komisiou a USA sa na Spojené kráľovstvo nevzťahuje. To vyvoláva vážnu situáciu pre britských vývozcov hliníka a ocele, keďže od 1. januára 2022 budú vo vážnej nevýhode v porovnaní s ich konkurentmi z EÚ vyvážajúcimi do USA. Prečo sú teda americké clá na britský hliník a oceľ stále v platnosti? Dôvody sú rovnako politické ako ekonomické.

Médiá Financial Times uviedli, že Spojené štáty, ktoré investovali značný politický kapitál do mierového urovnania v Severnom Írsku (t. j. Veľkopiatkovej dohody), sú znepokojené britskými hrozbami spustenia článku 16 Severoírskeho protokolu (NIP). NIP bol súčasťou dohody o vystúpení, ktorá predpokladala riadny odchod Spojeného kráľovstva z EÚ. USA sa obáva, že spustením článku 16 by mohla byť potenciálne narušená Veľkopiatková dohoda, čo by mohlo mať za následok opätovné zapálenie tlejúceho napätia v Severnom Írsku. Je potrebné poznamenať, že vláda Spojeného kráľovstva opísala prepojenie medzi clami na oceľ a hliník a hrozbu aktivácie článku 16 NIP ako „nepravdivý príbeh“ a uviedla, že predmetné otázky spolu nesúvisia.

Začiatkom decembra odcestovala ministerka pre medzinárodný obchod Spojeného kráľovstva do Washingtonu, aby prediskutovala túto otázku so svojím americkým náprotivkom. Spojené kráľovstvo frustrované nedostatočným pokrokom v tejto záležitosti USA pohrozilo vyrovnávacími opatreniami na celý rad tovarov s pôvodom v USA, ako je bourbonská whisky, elektromotory a pomarančový džús.

Obe strany sa opäť stretnú začiatkom roka 2022, aby sa pokúsili túto záležitosť vyriešiť.

 

Aktualizované pravidlá pre zníženú sadzbu DPH

Rada EÚ 7. decembra 2021 dosiahla dohodu o návrhu na aktualizáciu pravidiel EÚ o znížených sadzbách DPH. Nové pravidlá, ktoré sa zmenili po takmer 30-rokoch, odrážajú aktuálne potreby členských štátov a ciele politiky EÚ. Zmeny sa zameriavajú na udržateľnosť a digitalizáciu a zároveň vyrovnajú podmienky medzi členskými štátmi EÚ. Poskytnú im majú aj väčšiu flexibilitu a voľnosť pri uplatňovaní znížených a nulových sadzieb. Pravidlá tiež postupne rušia preferenčné zaobchádzanie s tovarom, ktorý poškodzuje životné prostredie.

 

Aktualizované sadzby DPH

Súčasné pravidlá stanovujú štandardnú sadzbu DPH vo výške najmenej 15 %, ktorá sa vzťahuje na väčšinu dodávok tovarov a služieb. Členské štáty EÚ však môžu uplatniť jednu alebo dve znížené sadzby DPH vo výške aspoň 5 % na produkty a služby uvedené v prílohe III smernice EÚ o DPH. Existujú aj „osobitné sadzby“, pri ktorých sa členským štátom povoľuje odchýliť sa od bežných pravidiel v dôsledku prechodných opatrení alebo výnimiek, alebo môžu uplatňovať zníženú sadzbu DPH na produkty a/alebo služby, ktoré nie sú uvedené v prílohe III. Výnimky viedli k skutočnej mozaike sadzieb v celej EÚ a nerovnakému zaobchádzaniu medzi členskými štátmi, ktoré majú povolené uplatňovať osobitné sadzby, a tými, ktoré nie.

Dohodnuté pravidlá sú navrhnuté tak, aby odstránili niektoré zo znížených sadzieb a zabezpečili rovnaké zaobchádzanie so všetkými členskými štátmi EÚ. Podľa revidovaných pravidiel budú členské štáty naďalej uplatňovať štandardnú sadzbu DPH vo výške aspoň 15 % a určité znížené/super znížené sadzby, ktoré boli v minulosti dostupné len pre niektoré členské štáty, budú dostupné pre všetky členské štáty. Členské štáty môžu naďalej uplatňovať jednu alebo dve znížené sadzby DPH vo výške najmenej 5 % na tovary a služby až v 24 kategóriách uvedených v aktualizovanej prílohe III. Taktiež budú môcť uplatňovať jednu zníženú sadzbu nižšiu ako 5 % a nulovú sadzbu až na sedem kategórií produktov a služieb uvedených v prílohe.

Členské štáty, ktoré k 1. januáru 2021 uplatňovali znížené, super znížené alebo nulové sadzby na položky iné, ako sú uvedené vyššie, v tom môžu v určitých situáciách pokračovať. Tieto členské štáty však musia poskytnúť informácie o znížených/nulových sadzbách Výboru pre DPH, po ktorom budú môcť aj ostatné členské štáty EÚ uplatňovať znížené, super znížené alebo nulové sadzby na rovnaké produkty a služby, ak budú splnené určité požiadavky. Členské štáty EÚ, ktoré k 1. januáru 2021 uplatňovali znížené sadzby DPH nižšie ako 12 % alebo nulové sadzby na produkty alebo služby, ktoré nie sú uvedené v prílohe III (a ktoré sú mimo rozsahu prechodných opatrení stanovených v dohodnutom návrhu), môžu naďalej uplatňovať tieto znížené alebo nulové sadzby do 1. januára 2032 alebo do nadobudnutia účinnosti konečného systému DPH pre medzinárodný obchod, podľa toho, čo nastane skôr.

 

Udržateľnosť

Dôležitým pojmom v nových pravidlách je udržateľnosť. Myšlienkou je, že produkty a služby, ktoré prispievajú k dosiahnutiu environmentálnych cieľov alebo cieľov udržateľnosti, by mali byť zdaňované nižšou sadzbou, aby sa podporil ich nákup a používanie; naopak, výrobky, ktoré znečisťujú životné prostredie a neprispievajú k týmto cieľom, by nemali využívať zníženú sadzbu. Rada súhlasila s postupným zrušením znížených sadzieb DPH alebo oslobodení od dane z fosílnych palív a iného tovaru s podobným vplyvom na emisie skleníkových plynov. Od 1. januára 2030 teda nebude možné uplatniť zníženú sadzbu DPH (alebo nulovú sadzbu) na fosílne palivá, rašelinu a palivové drevo a od 1. januára 2032 nebude možné uplatniť zníženú sadzbu ( alebo nulová sadzba) na chemické pesticídy a hnojivá. Znížená sadzba DPH alebo nulová sadzba sa však môže uplatňovať na dodanie solárnych panelov a ich inštaláciu v súkromných domoch a verejných a iných budovách využívaných na činnosti všeobecného záujmu.

 

Digitalizácia

V dôsledku digitálnej transformácie ekonomiky sa niektoré produkty poskytované digitálnymi prostriedkami zdaňujú inak ako produkty poskytované fyzickými prostriedkami. Napríklad v prípade divadelných predstavení členské štáty EÚ v súčasnosti nemusia uplatňovať zníženú sadzbu DPH na online predstavenia, zatiaľ čo zníženú sadzbu možno uplatniť na živé predstavenia. Nové pravidlá umožnia členským štátom uplatniť zníženú sadzbu na živé podujatia (napr. vystúpenia, divadelné predstavenia, cirkusové predstavenia a koncerty), vysielanie rozhlasových alebo televíznych programov cez internet, vysielanie športových podujatí a online športových lekcií a poskytovanie prístupu na internet. (Možnosť uplatniť zníženú sadzbu DPH na knihy, časopisy a noviny už bola rozšírená aj na digitálne verzie)

Pravidlá vzťahujúce sa na miesto dodania služieb sa za určitých okolností upravia tak, aby sa zabezpečilo zdanenie v krajine spotreby.

Znížená sadzba na streamovanie udalostí a online športových tried a revidované pravidlá miesta poskytovania sa budú uplatňovať od 1. januára 2025.

 

Ďalšie kroky

Momentálne dohodnuté pravidlá budú zaslané Európskemu parlamentu na konzultáciu o konečnom znení do marca 2022. Keď členské štáty formálne prijmú návrh, legislatíva nadobudne účinnosť 20 dní po uverejnení v oficiálnom vestníku EÚ.