Original content provided by
Original content provided by
Umelá inteligencia sa stáva jedným z faktorov podporujúcich rast produktivity. Načasovanie aj rozsah jej prínosov však zatiaľ zostávajú neisté. Modely OECD naznačujú, že AI by mohla v ekonomikách s vysokou mierou adopcie zvýšiť ročný rast produktivity práce približne o 0,4 až 1,3 percentuálneho bodu počas nasledujúcej dekády. Prvé signály zo Spojených štátov tento trend potvrdzujú – sektory, ktoré AI aktívne využívajú, napríklad financie či profesionálne služby, už dnes vykazujú nárast produktivity.
„Makroekonomickou otázkou nie je len to, aký veľký bude prínos AI, ale aj to, kto z neho bude profitovať.“
Rozšírenie AI však naprieč krajinami nie je rovnomerné. Analýza spoločnosti Anthropic zameraná na používanie nástroja Claude ukazuje, že ekonomiky s vysokými príjmami sú v adopcii AI zastúpené nadpriemerne - vzhľadom na veľkosť svojej populácie v produktívnom veku. To naznačuje riziko, že AI môže ešte viac prehĺbiť globálne príjmové rozdiely, ak sa jej benefity sústredia tam, kde už dnes existuje kapitál, know-how, dáta a výpočtová infraštruktúra.
Jedným z faktorov, ktorý sa veľmi rýchlo presúva z technickej roviny do makroekonomickej, je energia. Medzinárodná energetická agentúra (IEA) očakáva, že globálny dopyt dátových centier po elektrine sa do roku 2030 viac než zdvojnásobí. Ceny energií, kapacita elektrických sietí či povoľovacie procesy sa preto stávajú súčasťou rovnice adopcie AI a budú ovplyvňovať, kde sa budú technologické aktivity koncentrovať a akým tempom budú rásť.
Tento vývoj má význam nielen pre ekonomický rast, ale aj pre finančné trhy. Verejnosť v mnohých krajinách zostáva voči AI opatrná a OECD zároveň upozorňuje, že nižšia než očakávaná návratnosť investícií do AI by mohla vyvolať širšie preceňovanie trhov, sprísnenie finančných podmienok, oslabenie súkromného dopytu a zvýšené riziká pre finančnú stabilitu.
Praktickým dôsledkom je potreba prijímať strategické rozhodnutia, ktoré budú odolné voči viacerým scenárom – od prudkého rastu produktivity cez pomalšie šírenie AI až po obdobie trhovej korekcie v prípade, že očakávania predbehnú reálne výsledky.
“Demografia ťahá globálne pracovné trhy opačnými smermi.”
Svetová banka (World Bank) odhaduje, že v rozvojových ekonomikách, medzi rokmi 2025 až 2035, vstúpi do produktívneho veku približne 1,2 miliardy mladých ľudí. To, či sa tento trend premení na ekonomický rast alebo dlhodobú podzamestnanosť, bude závisieť od schopnosti ekonomík vytvárať pracovné miesta a prepájať sa s globálnymi dodávateľskými reťazcami.
V krajinách OECD naopak demografické starnutie znižuje dostupnosť pracovnej sily a zvyšuje tlak na rast produktivity. OECD uvádza, že pomer populácie v dôchodkovom veku k populácii v produktívnom veku vzrástol z 19 % v roku 1980 na 31 % v roku 2023 a do roku 2060 by mohol dosiahnuť až 52 %. To znamená rastúce fiškálne zaťaženie a štrukturálne napätie na trhu práce, pokiaľ ho nevykompenzuje vyššia produktivita.
Dôsledkom bude rastúci tlak na globálnu mobilitu pracovnej sily. Migrácia - často kvalifikovaných pracovníkov – sa môže zrýchľovať, čo síce pomôže zmierniť nedostatok pracovnej sily v rozvinutých ekonomikách, no zároveň môže viesť k odlivu talentov z iných krajín.
Lepším scenárom pre rozvíjajúce sa ekonomiky by bolo hlbšie zapojenie do globálnych dodávateľských reťazcov, ktoré by vytváralo pracovné príležitosti lokálne a zároveň prepájalo miestnu ekonomiku s dopytom rozvinutých krajín. Demografický potenciál by sa tak mohol premeniť na rast príjmov namiesto zdroja nestability. Táto výzva je o to naliehavejšia v čase, keď AI zároveň komplikuje dostupnosť vstupných pracovných pozícií.
Globálna ekonomika aj naďalej čelí neistote vyvolanej geopolitickými udalosťami. V takomto prostredí sa scenárové plánovanie stáva kľúčovým nástrojom pri rozhodovaní.
„Namiesto otázky ‚čo sa stane‘ je užitočnejšie pýtať sa: čo sa stane, ak budú podmienky lepšie alebo horšie, než očakávame?“
Scenárové plánovanie zároveň pomáha predchádzať takzvanému „headline capture“ - situácii, keď firmy venujú príliš veľkú pozornosť jednej dominantnej téme a prehliadajú ostatné riziká. Aj keď geopolitika dnes dominuje verejnej debate, ďalšie faktory sa môžu vyvíjať pozitívne aj negatívne. Jasným príkladom je AI. Ak by očakávané výnosy z investícií do AI zaostali za očakávaniami a trhy by pristúpili k preceňovaniu, investičné podmienky by sa mohli sprísniť práve v čase rastúcich cien energií, čo by ešte viac zvýšilo riziká spomalenia.
Cieľom je preto prijímať rozhodnutia ukotvené v dlhodobých štrukturálnych trendoch – ako sú adopcia AI, demografické zmeny či preskupovanie dodávateľských reťazcov – a zároveň ich testovať voči možným šokom, ktoré môžu krátkodobo zmeniť smer vývoja.
Pre firmy poskytujúce profesionálne služby aj aj pre našich klientov, umožňuje tento prístup robiť rýchlejšie a pokojnejšie rozhodnutia. Pomáha chrániť cash flow a prevádzkovú kapacitu v negatívnych scenároch, no zároveň ponecháva priestor investovať a využiť príležitosti, ak sa podmienky stabilizujú skôr, než sa očakávalo.
Ak by očakávané výnosy z investícií do AI zaostali za očakávaniami a trhy by pristúpili k preceňovaniu, investičné podmienky by sa mohli sprísniť práve v čase rastúcich cien energií, čo by ešte viac zvýšilo riziká spomalenia.
Praktickým dôsledkom je potreba prijímať strategické rozhodnutia, ktoré budú odolné voči viacerým scenárom – od prudkého rastu produktivity cez pomalšie šírenie AI až po obdobie trhovej korekcie v prípade, že očakávania predbehnú reálne výsledky.