„Čisto papierové presuny kvôli daniam bez skutočnej zmeny toho, kde človek žije a kde sa vytvára hodnota, sú dnes veľmi rizikové.“

1. Optimalizácia cez zahraničné štruktúry alebo zmena daňovej rezidencie: v čom je zásadný rozdiel?

Kľúčový rozdiel je v tom, kde a z čoho bude jedinec, čiže fyzická osoba, zdaňovaná.

• Ak človek zostáva daňovým rezidentom Slovenskej republiky, tak Slovensko má v zásade právo zdaniť jeho celosvetové príjmy – bez ohľadu na to z akej krajiny plynú. Na druhej strane, ak vie fyzická osoba zreorganizovať svoje podnikateľské aktivity tak, aby namiesto príjmov z podnikania (ktoré podliehajú dani z príjmov fyzickej osoby vo výške 15-35% a zároveň odvodom do zdravotného a sociálneho poistenia) zdaňovala príjmy zo svojho podnikania na úrovni právnickej osoby založenej v jurisdikcii s nízkou mierou zdanenia a na Slovensku inkasovala dividendy (ktoré podliehajú 7%-nému zdaneniu), vie svoje daňovo-odvodové zaťaženie znížiť. Zároveň platí, že ak sú zahraničné štruktúry využité najmä za účelom získania daňovej výhody a ich zapojenie nemá podnikateľské alebo ekonomické rácio, správca dane môže od takýchto štruktúr pri správe daní odhliadnuť a príjem zdaniť tak ako keby boli vyplácané priamo fyzickej osobe.
• Ak si však človek zmení daňovú rezidenciu, presúva „ťažisko zdanenia“ do inej krajiny. V ideálnom prípade do takej, ktorá má priaznivejšie zdanenie určitého typu príjmov (napr. príjmu z predaja finančných investícií, krypta). V tejto súvislosti je však potrebné zdôrazniť, že zmena daňovej rezidencie predpokladá skutočný fyzický presun fyzickej osoby a aj centra jej/jeho osobných a ekonomických záujmov na územie daného štátu. To napríklad znamená, že spolu fyzickou osobou sa do tohto druhého štátu presunie i jeho rodina, jeho podnikateľská činnosť, zamestnanie a pod. Zároveň musí byť fyzická osoba pripravená na to, že slovenský správca dane bude hľadať dôkazy preukazujúce jej pobyt na Slovensku a bude chcieť jej zahraničnú daňovú rezidenciu spochybniť.
• Zapojenie zahraničných trustov vo všeobecnosti neprináša daňové zvýhodnenie. Ich účelom je predovšetkým správa a ochrana majetku, zabezpečenie dedenia a nástupníctva. Ich právna úprava v SR chýba a preto aj zdaňovanie pre beneficientov fyzické osoby, ktoré sú SR daňoví rezidenti je vysoké.

„Zmena daňovej rezidencie predpokladá skutočný fyzický presun fyzickej osoby a aj centra jej osobných a ekonomických záujmov.“

2. Od akej hodnoty majetku sa oplatí riešiť zahraničnú jurisdikciu?

Univerzálna „hranica“ neexistuje. Pri presune daňovej rezidencie, alebo svojho podnikania by si mal každý jednotlivec položiť nasledovné otázky:

1. Poskytuje mi zvolená jurisdikcia naozaj výhodnejšie podmienky? Niektoré druhy príjmov podliehajú relatívne nízkemu zdaneniu i na Slovensku. Ide najmä o pasívne príjmy, ako napríklad príjem z dividend (7% daň pre fyzické osoby, oslobodené pre právnické osoby), alebo príjmy z predaja cenných papierov obchodovaných na regulovanom trhu (oslobodené pre fyzické osoby po 1 roku držby cenného papiera), príjem z predaja nehnuteľného majetku (oslobodený pre fyzické osoby po piatich rokoch od nadobudnutia vlastníctva). Navyše, slovenská daňová legislatíva, na rozdiel od iných krajín, neuplatňuje daň z majetku (net worth tax alebo wealth tax) daň z dedičstva, daň z darovania a ani daň z prevodu a prechodu nehnuteľného majetku.
2. Viem presunúť zdanenie svojich príjmov mimo Slovenskej jurisdikcie? Pre zodpovedanie tejto otázky je dôležité to, či viem presunúť miesto svoju rezidenciu (resp. rezidenciu mojich spoločností) mimo Slovenskej republiky. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, zmena rezidencie nie je v podstate možná bez toho, aby došlo aj reálnemu presunu bydliska a životných záujmov fyzickej osoby, resp. sídla a miesta skutočného vedenia spoločnosti. I v prípade odchodu však niektoré príjmy majúce zdroj na území Slovenska, budú naďalej podliehať zdaneniu na Slovensku.
3. Aká je nákladovosť a komplexnosť riešenia? Presunu do inej jurisdikcie veľmi často predchádza potreba založenia novej spoločnosti v danej krajine, reorganizácie už existujúcich spoločností v rámci skupiny, zabezpečenie všetkých registračných a reportovacích povinností vyplývajúcich z lokálnej legislatívy, atď. Toto všetko prináša so sebou náklady na právnikov, daňových poradcov, účtovníkov, audítorov, administratívu spojenú s reportingom (DAC6, CFC pravidlá), náklady na lokálnych štatutárnych zástupcov a pod. Výška týchto nákladov sa bude líšiť v závislosti od vybranej krajiny ako i komplexnosti zvolenej štruktúry.
4. Aké budú moje osobné náklady? Ak chce zmeniť svoju daňovú rezidenciu fyzická osoba, vo väčšine prípadov ho bude musieť do vybranej krajiny nasledovať jeho rodina, čo znamená dodatočné náklady napr. na školu pre deti a zabezpečenie adekvátneho bývania.

V praxi sa sofistikovanejšie zahraničné štruktúry oplatia v prípade, ak úspora na dani presiahne vyššie spomínané náklady. Zároveň je potrebné objektívne vyhodnotiť, či je štruktúra a jej „substance“ dostatočne robustná na to, aby eliminovala riziko napadnutia zo strany slovenského správcu dane.

3. Monako, Cyprus, Malta, SAE či Estónsko: komu sa oplatia a kde sú riziká?

Pri presune bydliska, podnikania alebo pri zakladaní spoločnosti v zahraničí platí, že neexistuje univerzálna, najvýhodnejšia daňová jurisdikcia. Monako, Cyprus, Malta, SAE, Bulharsko, Estónsko, Gruzínsko či rôzne krajiny Latinskej Ameriky ponúkajú rozdielne režimy – od nízkeho alebo odloženého zdanenia ziskov, cez výhodnejšie režimy pre pasívne príjmy a holdingy, až po teritoriálne systémy, ktoré zdaňujú najmä domáce príjmy. Každá z týchto jurisdikcií však zároveň prináša vlastné náklady, legislatívne požiadavky, mieru stability a reputačné vnímanie zo strany bánk či partnerov.

Vo všeobecnosti platí, že presun do podobných krajín má zvyčajne zmysel až pri vyššom majetku alebo pri medzinárodne orientovanom biznise – napríklad pri holdingových a investičných štruktúrach, medzinárodných službách či pri správe väčšieho rodinného majetku. To, čo môže byť výhodou pre jedného (napríklad odložené zdanenie nerozdeleného zisku v Estónsku, pomerne veľkorysé oslobodenie príjmu z predaja akcií a obchodných podielov na Cypre alebo na Malte, nízka sadzba korporátnej dane v SAE, Bulharsku alebo aj v Maďarsku, alebo priaznivejšie, resp. nulové zdanenie príjmov fyzických osôb v Monaku alebo v SAE), môže byť pre iného zanedbateľné v porovnaní s vyššími nákladmi na život, právny, účtovný a daňový servis či politické a menové riziko.

Kľúčové je, aby presun bydliska alebo podnikania mal reálne ekonomické, právne alebo organizačné opodstatnenie – ideálne, ak už má daná osoba v cieľovej krajine nejaké zázemie, klientov, projekty alebo rodinné väzby. Čisto „papierové“ presuny kvôli daniam bez skutočnej zmeny toho, kde človek žije a kde sa vytvára hodnota, sú dnes veľmi rizikové. V ére medzinárodnej výmeny informácií a pravidiel proti zneužívaniu môže výsledkom namiesto úspory dane byť dodatočné zdanenie, sankcie a poškodenie reputácie.

„Neexistuje univerzálna, najvýhodnejšia daňová jurisdikcia.“

4. Je Česko daňovým rajom pre slovenských vlastníkov kapitálových spoločností?

Česko by som určite nenazýval daňovým rajom v klasickom zmysle, ale pre slovenských vlastníkov kapitálových spoločností vie byť v niektorých situáciách daňovo atraktívnejšie.

Medzi hlavné výhody z hľadiska právnických osôb patria najmä:

• participation exemption – pri splnení podmienok (výška a dĺžka držby podielu) môžu byť napríklad kapitálové zisky z predaja dcérskych spoločností oslobodené od dane. Takéto je podmienky sú aj u nás, v ČR sú však flexibilnejšie a je možné ich za určitých okolností splniť aj ex post.
• flexibilné financovanie skupiny – skupinové financovanie cez české spoločnosti je často jednoduchšie, česká legislatíva umožňuje možnosť poskytovať bezúročné finančné pôžičky svojim dcérskym spoločnostiam. Česká legislatíva taktiež umožňuje vyplácanie interim dividend, čo v našom legislatívnom prostredí nie je možné.
• fondové štruktúry kolektívneho investovania (napr. SICAV) – špeciálne investičné fondy, ak investujú min. 90% hodnoty majetku do vybraných druhov finančného majetku, vedia benefitovať z nižšej sadzbu dane z príjmov právnických osôb vo výške 5%. Pre porovnanie – slovenská sadzba dane príjmu právnickej osoby dosahuje 24%.

Pre fyzické osoby sú zaujímavé najmä časové testy pri predaji obchodných podielov, akcií alebo kryptomeny. Ak český daňový rezident predáva obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným a od jeho nadobudnutia uplynula viac ako päť ročná lehota, môže príjem z predaja oslobodiť. V prípade akcií je možné oslobodiť príjem plynúci z ich predaja vtedy, ak ich fyzická osoba nadobudla minimálne tri roky pred predajom. Trojročná lehota držby sa vzťahuje i na predaj kryptomeny.

Na druhej strane, Česko má aj svoje nevýhody, napríklad v oblasti zdaňovania dividend, ktoré podliehajú 15% zrážkovej dani v prípade, že sa vyplácajú fyzickým osobám, alebo právnickým osobám držiacim menší než 10%-ný podiel na spoločnosti. Pri zakladaní cezhraničnej štruktúry je preto potrebné tieto limitácie zohľadniť a správnym nastavením štruktúry eliminovať.

Z uvedených dôvodov by som Česko skôr označil za „relatívne efektívnu stredoeurópsku jurisdikciu“ než za daňový raj. Kto vie využiť participation exemption, fondové štruktúry typu SICAV a časové testy pri predaji investícií, môže dosiahnuť pomerne efektívne zdanenie. Zároveň však platí, že pri výplate dividend a pri niektorých prevodoch majetku môže potenciálne väčšiemu daňovému zaťaženiu než na Slovensku.

„Česko by som skôr označil za relatívne efektívnu stredoeurópsku jurisdikciu než za daňový raj.“

5. Presun živnosti do Česka: prečo nestačí česká adresa a formálna registrácia?

Častý omyl je predstava, že stačí formálne si zaregistrovať prechodný pobyt na nejakej českej adrese, „otvoriť živnosť v Česku“ a a živnostník môže využívať českú daňovo-odvodovú legislatívu, najmä vyššie paušálne výdavky.

V skutočnosti stále bude podstatné to, kde človek reálne žije, kde má klientov a kde vykonáva podnikateľskú činnosť.

Ak živnostník:

• má trvalý pobyt, rodinu a centrum životných záujmov na Slovensku,
• poskytuje služby slovenským klientom z územia Slovenska,

tak slovenské orgány môžu tvrdiť, že jeho príjmy patria do slovenského daňového systému – bez ohľadu na to, že má českú živnosť. Najprv preto, že mu na Slovensku môže vzniknúť stála prevádzkareň pre účely dane z príjmov. Ak by aj náhodou nevznikla, stále je slovenský daňový rezident povinný na Slovensku zdaňovať svoj celosvetový príjem, pri uplatnení slovenskej legislatívy, pričom českú daň si môže započítať voči slovenskej dani. V oblasti sociálneho a zdravotného poistenia je podstatná krajina bydliska / rezidencie. Pritom nie je podstatné, ako si mnohí myslia, že je to krajina kde má, často formálne, deklarovaný trvalý alebo prechodný pobyt, ale krajina, kde má reálny stály byt a stredisko životných záujmov.

Presun živnosti do ČR má zmysel len vtedy, keď ide ruka v ruke s reálnou zmenou toho, kde dotyčný podniká a žije. Ak ide len o papierové riešenie, riziko „dodanenia“ je pomerne vysoké a hrozí:

• dodatočné zdanenie príjmov na Slovensku,
• doplatenie zdravotných a sociálnych odvodov,
• sankcie, úroky z omeškania.

„Presun živnosti do ČR má zmysel len vtedy, keď ide ruka v ruke s reálnou zmenou toho, kde dotyčný podniká a žije.“

6. Česká daňová rezidencia a krypto: kedy môže byť zaujímavá?

Princíp zdaňovania krypta je v českej i slovenskej daňovej legislatíve viac menej rovnaký. V oboch jurisdikciách platí, že pokiaľ fyzická osoba - nepodnikateľ kryptomenu iba drží, tak nárast jej hodnoty nezdaňuje (s výnimkou príjmu zo stakingu). Zdaniteľný príjem realizuje iba v prípade, ak je napr. krypto prevedené na fiat alebo inú kryptomenu, ak sa kryptom zaplatí za tovar alebo službu alebo ak dôjde k predaju kryptoaktíva.

Miera daňovo-odvodového zaťaženia je však výrazne výhodnejšia v prípade českej legislatívy. Zdaniteľný príjem z predaja kryptomeny, ktorý nie je možné oslobodiť, podlieha dani z príjmov fyzickej osoby so sadzbou 15 – 23% a nie je predmetom sociálneho ani zdravotného poistenia.

Pre porovnanie – v zmysle slovenskej legislatívy podlieha príjem z predaja kryptomeny (bez ohľadu na to, či ide o jednorazovú alebo opakovanú činnosť) progresívnej sadzbe dane z príjmov vo výške 19 – 35% a takisto aj odvodom do zdravotného poistenia vo výške 16%. Celkové daňovo-odvodové zaťaženie príjmu z predaja krypta tak môže presiahnuť 50%.

Česká legislatíva navyše umožňuje oslobodiť príjem plynúci z predaja krypta v prípade ak príjem z predaja nepresiahne 100,000 Kč v danom kalendárnom roku. V prípade, ak fyzická osoba nadobudla krypto viac než 3 roky pred predajom, príslušný príjem je oslobodený v rozsahu 40 milíónov Kč.

„Celkové daňovo-odvodové zaťaženie príjmu z predaja krypta tak môže presiahnuť 50 %.“